Notára v konkrétnej dedičskej veci poveruje súd, v ktorého obvode má notár sídlo. Výber notára preto nie je možný — dedičské spisy sa notárom prideľujú podľa časového, obvodového alebo kombinovaného systému. Notár ako súdny komisár je v konaní o dedičstve súdom prvej inštancie: jeho úkony sú úkonmi súdu a jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu.
Od vydania poverenia notár šetrí a získava dôkazy v dvoch líniách:
Notár má pritom prístup do mnohých databáz a registrov — evidencie obyvateľstva (REGOB), evidencie vozidiel, bankových účtov či katastra nehnuteľností — čím minimalizuje prenášanie povinnosti šetrenia na dedičov.
Vyporiadanie dedičstva sa deje na neverejnom pojednávaní za prítomnosti dedičov alebo ich splnomocnených zástupcov. Súdny komisár preferuje schválenie dohody dedičov; ak k dohode nedôjde, autoritatívne potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.
Nie. Notára poveruje súd a spisy sa prideľujú podľa vopred určeného systému — to zaručuje nestrannosť konania.
Notár poverený vecou predvolá dedičov písomne. Na predvolaní nájdete aj zoznam dokladov, ktoré je vhodné priniesť.
Notár je povinný lustrovať Notársky centrálny register závetov. Závet spísaný alebo uložený u ktoréhokoľvek notára na Slovensku sa tak v konaní vždy objaví.
Dedič sa môže dať zastúpiť splnomocneným zástupcom. Pojednávanie je neverejné a koná sa spravidla na notárskom úrade.
Odmena notára ako súdneho komisára je určená vyhláškou a vychádza z hodnoty dedičstva. Zápis práv do katastra po skončení konania je bezplatný.
Po úmrtí poručiteľa dedičské konanie prebieha pred súdom, ktorý na jeho vykonanie poverí notára ako súdneho komisára. Notár v konaní zisťuje okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa a vykonáva ďalšie úkony potrebné na prejednanie dedičstva. V rozsahu, v ktorom je notár poverený súdom, vykonáva úkony a vydáva rozhodnutia ako súdny komisár.
Dedičské konanie sa spravidla začína bez návrhu na základe oznámenia o úmrtí. Pozostalí preto nemusia sami podávať návrh na začatie dedičského konania. Súd následne poverí notára, aby ako súdny komisár vo veci konal.
Ak ste boli blízkou osobou alebo viete o majetku či dlhoch poručiteľa, je vhodné tieto informácie oznámiť poverenému notárovi, ktorý dedičské konanie vybavuje.
Ak poručiteľ nezanechal platný závet, dedí sa podľa zákona. Okruh dedičov a ich podiely sa určujú podľa pravidiel zákonného dedenia. Notár ako súdny komisár v konaní zisťuje, ktoré osoby prichádzajú do úvahy ako dedičia, a následne určí ich dedičské podiely podľa zákona alebo podľa dohody dedičov, ak je v konkrétnom prípade možná.
Dedičia sa môžu o dedičstve dohodnúť a určiť, čo z dedičstva nadobudne každý z nich. Napríklad ak poručiteľ zanechal byt, automobil a peniaze na účte, dedičia sa môžu dohodnúť, že byt nadobudne jeden z nich, automobil druhý a finančné prostriedky si rozdelia podľa dohody. Ak k dohode nedôjde, dedičstvo sa prejedná podľa príslušných dedičských podielov.
Dedičstvo netvorí iba majetok, ale môžu do neho patriť aj dlhy poručiteľa. Pri dedení preto treba zohľadniť nielen nehnuteľnosti, účty alebo iný majetok, ale aj prípadné záväzky. V dedičskom konaní sa zisťuje majetok aj záväzky poručiteľa.
Ak sa po skončení dedičského konania objaví majetok, ktorý nebol v pôvodnom konaní prejednaný, môže byť vykonané dodatočné konanie o dedičstve. Ide napríklad o situáciu, keď sa až neskôr zistí, že poručiteľ vlastnil ďalšiu nehnuteľnosť, účet alebo iný majetok. V dodatočnom konaní sa prejedná len novoobjavený majetok.
Nie je nevyhnutné, aby pozostalí pri začatí dedičského konania poznali úplný zoznam majetku a dlhov poručiteľa. Notár ako súdny komisár v rámci konania vykonáva potrebné zisťovanie a preveruje údaje z príslušných evidencií a podkladov. Ak však dedičia vedia o konkrétnom majetku alebo dlhu, je vhodné túto skutočnosť notárovi oznámiť.
Ak poručiteľ vlastnil majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je potrebné najskôr vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a následne určiť, čo patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa prihliada na konkrétny majetok a záväzky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Až následne sa určuje, čo z majetku poručiteľa nadobudnú jednotliví dedičia.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť vyhlásením na súde alebo u povereného notára ako súdneho komisára. Vyhlásenie je potrebné urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti ani k odmietnutiu pripojiť podmienku.
Radi vám vysvetlíme priebeh konania aj to, čo si pripraviť na pojednávanie.
