Notár je poverený súdom v obvode ktorého má sídlo, aby v konkrétnej dedičskej veci vykonal úkony a vydal uznesenie. Výber notára v konaní o dedičstve nie je možný, keďže dedičské spisy sa prideľujú notárom na základe časového, obvodového alebo kombinovaného systému.

Notár ako súdny komisár je v konaní o dedičstve súdom prvej inštancie. Úkony notára sú úkonmi súdu a rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu.

Notár od vydania poverenia je povinný šetriť a získavať dôkazy a to v dvoch líniách. V prvom rade zisťuje okruh legitímnych dedičov, závetných aj zákonných. Súčasne  zisťuje a šetrí majetkové pomery poručiteľa, teda zisťuje majetok, aký poruč. ku dňu smrti vlastnil.

Notár má široké možnosti tohto šetrenia, čím minimalizuje prenášanie tejto povinnosti šetrenia na dedičov, a to tým, že má prístup do mnohých databáz a registrov, v ktorom sa evidujú či už fyzické osoby (REGOB) alebo majetok (Evidencia vozidiel, bankových účtov, katastra nehnuteľností a pod…).

Toto celé šetrenie smeruje k tomu, aby notár za prítomnosti dedičov alebo ich splnomocnených zástupcov mohol súdnym rozhodnutím deklarovať prechod vlastníckych či iných majetkových práv, ktoré smrťou poruč. nezanikli ale prechádzajú na právnych nástupcov, dedičov. Deje sa to na pojednávaní, ktoré je neverejné a na ktorom dochádza k vyporiadaniu dedičstva súdnym komisárom, ktorý preferuje formu schválenie dohody dedičov a ak k tejto nedochádza, tak autoritatívne potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Súdny komisár zabezpečí po právoplatnosti meritórneho dedičského rozhodnutia aj bezplatný zápis vlastníckych či iných vecných práv v katastri nehnuteľností.